Kidnapped- 14.Chapter

„Grace, neplač,“ povedal Harry ako mi utrel slzy. Potrebovala som to. Bol veľmi mladý. Mal život pred sebou!

Cítila som viac sĺz. Nezáležalo čo povie, vedela som, že budem ešte plakať.

„Nebola to tvoja chyba,“ povedal.

Bolo mi to jedno. Bol veľmi mladý a mal život, rodinu, priateľku, a všetci zomreli. Zabil vlastnú rodinu keď sa stal krvilačným.

Vtiahol ma do objatia a ja som potichu plakala na jeho ramene. Dovoľte mi povedať, že voňal úžasne. Bol studený aj keď bol upír.

„Shh,“ tíšil ma.

Čo do pekla? Okay, je jedno ako mi je ťa ľúto, stále nie som tvoja priateľka. Ježiši.

„Čo sa stalo po tom?“ spýtala som sa pri jeho ramene.

„Čo?“ zmätene sa spýtal.

Uvoľnila som sa z nášho miesta. Pozrela som priamo do jeho očí. „Čo sa stalo potom ako si...um...zabil svoju rodinu?“

Prisahám, že som videla slzu v jeho oku. Ale skoro sa zmenilo na hnev. Zovrel päste a zavrel oči.

„Nepýtaj sa,“ zavrčal.

Prehltla som. Prečo musí byť tak zlý? Len som sa spýtala jednu otázku.

„Ale Harry-“

„Nie.“

„Prosím. Len mi-“

„Nie, Grace!“

„Prečo nie?“

„PRETOŽE TO NIE JE TVOJA STAROSŤ!“ zakričal.

Trhla som sebou pri tých slovách. Bol úplne v pohode pred piatimi minútami. Čo bol jeho problém? A na zamyslenie je jedna vec, že som začala niečo cítiť pre tohoto chlapa.

Dvere sa rýchlo otvorili a stál tam znepokojený Liam. „Čo sa stalo?“

„Nič,“ povedal tvrdo Harry.

Videla som, že Harryho oči sa zmenili na purpurovočervené, čo znamenalo že bol naštvaný a chýbalo iba málo aby sa dostal do príliš naštvanej nálady. To znamenalo, že nie je schopný sa ovládať. Môže to tiež znamenať že si to vybije na iných ľuďoch.

„Kamarát, možno by si mal ísť von,“ navrhol Liam.

„Som v pohode,“ zavrčal Harry.

„Nie, nie si,“ odvetil Liam.

Harry sa posledný krát na mňa pozrel predtým ako vybehol von a treskol dverami. Celý dom sa otriasol.

Začala som cúvať. Títo chalani sú bláznivo nebezpečný. Neviem čo do pekla robil Liam, ale určite mi menil emócie.

Donútil ma cítiť sa pokojne. Ale stále som sa cítila vystrašená. Ruky sa mi triasli.

„Grace, pokoj. Sľubujem, že ti neublížim.“ Ubezpečoval ma Liam.

Pomaly som prikývla, ale nepriblížila som sa ani o milimeter k nemu. Stále bol upír. Mohol ma pokúsať kedykoľvek.

„Môžeš mi povedať čo sa stalo?“

Povzdychla som si a začala som mu to vysvetľovať. Vysvetlila som mu ako na mňa kričal a naštval sa, keď som sa ho pýtala otázky.

Liam si iba povzdychol. Jeho pohľad zmäkol. Bola som veľmi zmätená. Nerozumela som, aký bol problém, keď som sa iba pýtala otázky.

„Grace, zostaň tu. Nechaj Harryho aby sa ukľudnil. Môže sa pekne naštvať,“ navrhol Liam.

Pomaly som prikývla keď som sledovala ako odchádza.

****

Harry POV

Ako sa opovážila! Nemá žiadne právo vedieť o mojej minulosti! Nepotrebuje vedieť sračky.

Prešiel som si cez vlasy ako som kráčal dopredu a dozadu. Na druhej strane, nemal som žiadne právo na ňu kričať.

*FLASHBACK*

Zobudil som sa s pocitom, že mi horí v hrdle. Chcel som len jednu vec, krv. Všetko na čo som myslel bola krv. Potočil som hlavou a videl som moju mŕtvu priateľku. V tomto momente mi to ale bolo jedno.

Postavil som sa. Všetko som mohol lepšie cítiť. Vyskúšal som kráčanie ale utekal som tak rýchlo že som zhodil strom. Nevedel som prečo utekám tak rýchlo, ale mohol som. Oh, dobre, na tom nezáleží.

Znovu som sa postavil a utekal som. Bolo mi jedno kto ma videl. Jediné čo som chcel bola krv. Zatiaľ čo som utekal, vdýchol som a zacítil som krv. Zastavil som sa a videl som adresu.

Nezáležalo mi kto to bol. Potreboval som ich.

Vybehol som schody do bytu a vyrazil som dvere. Obývačka bola prázdna, ale mohol som počuť hlasy. Vyzerali smutné.

Zrazu, dievča vošlo dnu. Vyzerala hrozne povedome.

„Harry?! Si to ty?!“ zapišťala. Jej oči boli vlhké a opuchnuté. Vyzeralo to, ako keby plakala.

Ako do pekla vedela moje meno? Jej krv voňala vynikajúco a chcel som ju zabiť, práve teraz.

„Gemma! Poď rýchlo!“ zakričala.

Kto do pekla bola Gemma? Jej meno znelo hrozne povedome.

Dievča ktoré prišlo malo tiež opuchnuté červené oči. Prečo všetci plakali?

Dievča prišlo bližšie a zažmurkalo. LHarry, tvoje oči...sú tmavočervené. Čo sa stalo?“

Prečo spomenula moje oči? Moja farba očí bola v pohode.

Voňala veľmi dobre a bola veľmi blízko. Musel som to urobiť. Musel som ich zabiť.

„H-Harry? Čo je to s tvojimi z-zubmi?“ staršia žena koktala.

Nemal som potuchy ale bez premýšľania som sa na ňu vrhol.

„MAMA! UHNI!“ Gemma zakričala.

Ale bolo príliš neskoro, prišpendlil som ju na zem a zaboril zuby do jej krku. Zakričala od bolesti podo mnou a žiadala ma aby som prestal, ale neprestal som. Pil som a pil.

Gemma sa stále snažila ma dostať z nej preč ale bol som 100% silnejší ako ona. Kričala na mňa, kopala do mňa, bez žiadneho efektu.

„Ty zasraná Mrcha! Zlez z nej!“ pokračovala v kričaní.

Mal som pocit, že Gemma vedela čo som, ale ja som nemal ani potuchy čo som.

„Si hlúpy upír! Zlez z nej!“

Toto boli posledné slová ktoré povedala predtým ako zapichla niečo ostrého do môjho boku. Čo do pekla? Zliezol som zo ženy a zasyčal som na dievča za mňou.

„Harry! Nie si sám sebou! Prosím, pozri sa kto to je!“ žiadala ma. Ale, nemohol som. Nemal som ani potuchy kto stál predo mnou. Bola len ďalšia baba, ktorá vedela moje meno.

Vytiahol som nôž z môjho boku a hodil som ho na zem. Vyzerala vystrašená, ale bolo mi to jedno.

Vrhol som sa na ňu ale trochu sa uhla a utekala preč. Utekala do kuchyne ale ja som bol rýchlejší. Chytil som ju za ramená, tak aby sa nemohla hýbať.

Plakala a kopala, ale bez výsledku. Zaboril som zuby do jej krku. Ale tento krát som cítil spojenie. Cítil som, ako keby som ju poznal. Cítil som ako keby sme boli brat a sestra.

Bola podo mnou skoro mŕtva, pretože jej tep spomaľoval. Jej dych sa spomalil a ona sa nakoniec vzdala.

Neviem prečo, ale zastavil som sa. Nedokončil som pitie. Pozrel som sa na svoje ruky, triasli sa. Cítil som ako sa mi slza vydrala z oka keď som utekal z domu.

Nemôžem uveriť že som to urobil.

Zabil som Gemmu a Anne.

*KONIEC FLASHBACKU*

Cítil som slzu ako mi tečie po brade. Bol som strašné monštrum. Ako som mohol nevedieť, kto tí ľudia sú? Bola to moja bláznivá mama a sestra!

Ako som to nemohol vedieť? Čo sa mi stalo? Čo som to spravil?

Čo by sa stalo keby som sa naštval pri chalanoch alebo dokonca pri Grace? Čo by sa stalo keby som ju zabil? Bolo by mi to ľúto? Staral by som sa? Alebo by som bol znovu tak krvilačný, že by som zabudol kto je?

Čo by spravili chalani? Zabili by ma? Trúchlili by za mnou?

Veľmi veľa otázok, ktoré my išli mysľou.

„Harry,“ povedal vysoko postavený hlas. Louis. Otočil som sa a videl som ho ako na mňa pozerá. Vyzeral nahnevaný, ale aj deprimovaný.

„Prečo?“ bolo všetko čo sa spýtal.

Povzdychol som si. Veľmi ľahko som sa naštval a stratil sebakontrolu.

„N-Neviem čo povedať,“ povedal som.

„Poď sem, a porozprávajme sa,“ povedal predtým ako si sadol na sedačku.

Grace POV

Ležala som v posteli dobrú hodinu. Nevedela som, prečo sa tak ľahko naštve. Ale možno to bola moja chyba. Pýtala som si od neho nejaké odpovede, ktoré mi nechcel povedať. Som otravná.

Bože, nenávidím sa pre to.

S tým som zhasla lampu a zaspala som ako najlepšie som mohla.