I'm in love with a killer - {Chapter 3} Curly, brown hair

Dobre, je víkend. Môj prvý týždeň školy, je oficiálne za mnou. Posledné dve dni boli hrozne. Myslím si, že moji kamaráti ani nevedeli ako ma strašia. Dokonca som sa bála aj doma! Malo by to byť takto? Nie, samozrejme, že nie. Zobrala som svoj telefón a vytočila Liamove číslo. Je ako môj ochranca, ak mam byť úprimná. Keď som pri ňom cítim sa bezpečne.

„Ahoj?“ povedal ospalo Liam.

„Oh, bože. Zobudila som ťa?“  V duchu som si dala facku. Je 3:30 ráno.

 „Uh, áno. Zvyčajne nie som celu noc hore, iba ak je party.“  Počula som v jeho hlase, že sa pobavil na mojej otázke.

„Naozaj sa ospravedlňujem; Ja len nemôžem spať. Ak mam byť úprimná, bojím sa vo svojom vlastnom dome. Viem, že nepríde do môjho domu, ale stále .. Naozaj ste my vydesili.“ Trocha som sa zasmiala, pri mojej poslednej vete.

Počula som ako si povzdychol a potom nejaký buchot. „Čo robíš, Liam?“

„Idem tam, počkaj dole, keď započuješ moje auto. Dobre?“ na mojich perách sa objavil úsmev.

„Dobre, ďakujem Liam.“

Rozlúčili sme sa a potom som zišla dole schodmi. Stále som sa cítila ako keby ma niekto sledoval, ale vedela som, že som len paranoidná. Celá táto vec o tom chlapíkovi, ktorého som nikdy nevidela, ten, ktorý mal byť hrozný človek z nejakého dôvodu a ešte to, že po mne vraj ide ma desí. Počula som zvuky ako nejaké auto zaparkovala na príjazdovej veste. Hneď som vedela, že je to Liam, tak som otvorila dvere a nechala Liama, nech vstúpi do vnútra. Hneď ako som zamkla dvere, som sa ocitla v Liamovom náruči. Opatrne obmotal ruky okolo môjho pasu a pobozkal ma na vlasy. „Ďakujem, že si prišiel“ zašepkala som. Jeho hlboký smiech sa trocha ozýval s jeho hrdla. „Nerob si starosti. A teraz poď spať.“ usmial sa.

Obidvaja sme ležali na posteli. On už pravdepodobne spal a ja som cítila ako sa moje viečka pomaly zatvárajú. Milovala som ako som sa s nim cítila bezpečne. Je ako náhrada za môjho otca, dokým sa nevráti.

„Bella? Nevieš čie auto stojí vonku?“ Počula som ako moja mama kričala cez dvere mojej izby. Povzdychla som si, pred tým ako som si uvedomila, že nie som sama. Otvorila som oči a uvidela tie Liamove, v ktorých bolo vidieť, že je nervózny. „ANO, je to môjho kamaráta auto. Prišiel skoro, tak sme išli spať“ odpovedala som jej.

„Pekná výhovorka“ uškrnul sa Liam s úsmevom na perách.

„On?“ spýtala sa mama. Mali ste vidieť, že takáto otázka príde.

Liam sa zasmial, pred tým ako vstal s postele a otvoril dvere. Pozdravil mamu a tým sa aj prezentoval. Nemôžem si pomôcť ale cítim sa šťastná, že som stretla Liama. Poznám ho len niekoľko dní, ale objavil sa o štvrtej ráno, pred mojimi dvermi. Počula som ako sa Liam spýtal, kde je kúpeľňa a moja mama ho nasmerovala, že je to oproti mojej izbe. Radostne sa usmiala a zodvihla na mňa jedno obočie. „Mamii, sme len kamaráti. Chystali sme sa si dnes vyraziť, ale musí odísť trochu skôr, pretože jeho rodičia mu volali.“ klamala som. Neznášam, keď musím klamať mojej mame. Verila mi. Naozaj som ju nechcela zaťažovať. Začala sa okolo mňa prechádzať a chichotala sa, než zamierila nadol. Vstala som, prešla k môjmu oknu a uvidela veľký čierny Range Rover ako parkoval trocha nižšie na ulici. Nejaký chlapec sa o neho opieral a pozeral sa na mňa. Aj napriek vzdialenosti medzi nami, som mohla uvidieť, že sa uškrnul. Zrazu odstúpil od auta, nasadol doň a odišiel.

„Dobre..?“ zamrmlala som si.

„Dobre čo?“ spýtal sa Liam, keď vošiel dnu.

„Neviem, bol tam chalan, ktorý stal vedľa jeho auta. Uvidel ma a potom..“ uvedomila som si, kto to mohol byť.

„A potom čo?“ opýtal sa nervózne Liam.

„Potom odišiel“ zašepkala som.

Liam stále vyzvedal o tom chlapcovi. Bol už naozaj unavený ako vyzvedal, že ako vyzerá. Ako som to mala vedieť? Jedine čo som videla, bol jeho úsmev na perách a jeho 'hnedé, kučeravé vlasy.'

Liam zamrzol.