>I . Pred dvoma mesiacmi . I<
Harry prechádzal kovovou chodbou na ceste k jeho kancelárii ako prešiel každodenným ranným-cvičením. Popoludní to bude tiež niekoľko hodín. Uterákom sa snažil vysušiť si vlasy, pretože ostali mokré od sprchy. Jedna kvapka práve stekala po jeho čerstvo umytej košeli dole po jeho trupe.
Ale bol nútený sa zastaviť, keď sa oboznámil s melódiou, ku ktorej sa pripojilo vybrovanie. Zastavil a vŕtal a so svojou rukou sa začal hrabať v jeho športovej taške. Jeho ruky ho stále boleli, lebo urobil 128 klikov za 90 sekúnd. Jeho telefón prestal zvoniť a stlačil tlačidlo a vytočil volajúceho, ktorý mu práve volal. Mobil si priložil k uchu.
Ale bol nútený sa zastaviť, keď sa oboznámil s melódiou, ku ktorej sa pripojilo vybrovanie. Zastavil a vŕtal a so svojou rukou sa začal hrabať v jeho športovej taške. Jeho ruky ho stále boleli, lebo urobil 128 klikov za 90 sekúnd. Jeho telefón prestal zvoniť a stlačil tlačidlo a vytočil volajúceho, ktorý mu práve volal. Mobil si priložil k uchu.
"Osemsto šesťdesiat-štyri"
"Päťsto šesťdesiat-jeden hovorí, potrebujeme sa s tebou hneď stretnúť" Počul ako sa mužský hlas hovorí, cez jeho telefón.
"Máte šťastie, že som sa zmenil" povedal Harry a narovnal si jeho biele tričko, ktoré na sebe mal voľne oblečene.
"Je to nájdene, Styles. Konečne sme to našli" Dôstojník hovoril tak, že aby tiež nedošlo, že Harry výraz sa zmení na nahnevaný. Ale naopak. Tváril sa prekvapene.
"Naozaj?"
"Áno, teraz sem rýchle príďte, pretože sme dostali nejaké dôležité správy, ktoré vás môžu potešiť. Izba C25"
"Prídem" Harry ukončil hovor a prešiel k výťahu. Na jeho ceste uvidel Nicole ako sedí na jej písacom stole a keď uvidela Harryho jej oči sa rozšírili a rýchle vstala.
"Osemsto šesťdesiat štyri" povedala a jej hlas znel ako bez dychu, pretože rýchle zoskočila zo stola. "Môžem ti niečo ponúknuť? Vodu? Ale možno Jacka Danielsa? opýtala sa ako zovierala ruky k sebe a prsty si preplietala, pred jej trupom. Zastavil sa a pozrel sa na Nicole, ktorá stále oproti nemu.
"Drink by ušiel, yeahh" Harry povedal a ona prikývla. Jej tenké červené pery sa sformovali do úsmevu.
"Idem to urobiť" povedala a odišla.
"Buď rýchla. Mam stretnutie" zavolal za ňou Harry a sledoval ako jej zadok vyčnieva z jej mini sukne pred tým ako zrýchlila krok a začala miznúť z Harryho dohľadu. Potom už len počul zvuky, ktoré sa ozývali z nejakého stroja.
Nicole sa vrátila a Harry sa uškrnul, keď mu podala fľašu a ich prsty dotkli, jej falošné-nechty ho poškriabali na jeho koži.
"Tu máš" povedala a on mohol vidieť ako nervózna bola pod jeho pohľadom. Chcel byť zvodný a to čo on chce, tak ma.
"Ďakujem" povedal Harry.
"Je tu ešte niečo, čo by som vám mohla dať?" Spýtala sa Nicole a Harry pokrútil hlavou, otočil sa a jeho telo mierilo k dverám výťahu, ktoré boli neďaleko.
"Nie. To je dobre. Ďakujem Nicole" Jej meno povedal v nižšom tóne a sledoval, ako si zahryzla do pery odpoveď. Harry na ňu žmurkol, pred tým ako jej tvar nabrala červenú farbu .
"Otvor" Harry prehovoril, akonáhle sa dostal pred dvere, ktoré sa okamžite rozleteli a tak vstúpil dovnútra. Jeho myseľ sa upierala na tom, kde to bolo - komu to patrilo. Nakoniec ju našiel. Tu spoločnosť konečne našiel po sedemnástich rokoch hľadania, kde Harry pracoval 5 rokov, ale dostal ich ďalej bez toho aby si to mohol predstaviť.
"Podlažie- 25" Výťah išiel na určené podlažie. Bol hlbšie pod zemou, takže využil svoju rýchlosť, nato aby bol čím skôr na danom podlaží. Aj keď Harry necítil nič kvôli objemu tlaku vzduchu a magnetického poľa. Cítil len ľahké mravčenie v jeho žalúdku. Harry zubami otvoril fľašu, ktorú si dal pred ústa. Začal piť sladkú tekutinu, ktorá sa mu dostávala do úst a prehltol ju v krku.
Čoskoro sa dvere otvorili . Harry zatvoril fľašu a položil ju do otvorenej tašky pred tým ako vystúpil z výťahu a neocitol sa na mŕtvej chodbe. Steny boli žiarivo sivej farby a až príliš viditeľne odrážali jeho tieň. Na stene bol aj teplomer, ktorý ukazoval 15 stupňov.
Konečne sa ocitol pred dverami. Prst položil na chladný povrch snímača, ktorý bol na stene. Skenovala to jeho prst a všade bolo úplne ticho, ktoré prerušil hlas "Agent 864" . Dvere sa odomkli a automaticky otvorili. Harry vošiel dnu a otočil sa. V rohu vidiel, že všetci už sedia na svojich miestach - niekoľko agentov spolu s niekoľkými špiónmi a samozrejme, dôstojníci.
"864, môžete si sadnúť" dôstojník hovoril po telefóne, Harry poslúchol a urobil tak, pri pohľade na digitálnu obrazovku.
"Tak" Harry začal a zdvihol jeho obočie pred tým ako zodvihol prsty do vzduchu. "Je to nájdené?" spýtal sa a dôstojník a uškrnul takže, jeden kútik Harryho ružových pier, sa trocha nadvihol. "Kde?" opýtal sa a dôstojník sa otočil. "Pinster" hovoril a ihneď začal tlačiť prstom cez veľkú obrazovku.
"Ako sme očakávali, zatiahol do toho niekoho iného" začal. "Trvalo nám veľa rokov, to nájsť, ale napokon sme uspeli" Zoznam na automatickej obrazovke sa rýchlo menil a naskakovali tam rôzne mená, ktoré nestíhali čítať. "Mysleli sme si, že sme to stratili zo Sons Of Saints, ale sme len o ďalší krok bližšie."
Jeden s digitálnym perom klikol na obrazovku, aby sa súbory ľudí otvorili a čoskoro sa otvoril jeden súbor s osobou, na ktorom ostal.
"Olivia Alexandra Zara Wallance. Osemnásť ročná študentka anglickej a francúzskej literatúry. Pracuje v Shell obchode na mieste komunikácie vedľa Holmes Chapinskej banky a žije v apartmáne, ktorý je v byte na Stockerskom parku, číslo 145" Vysvetlil a cez rameno sa pozrel na Harryho, ktorý netrpezlivo počúval a jeho myseľ, bola zaplnená otázkami.
"Dobre" konečne povedal, keď sa jeho obočie ocitlo c rovnej polohe a jeho ruku si dal na bradu. "Ale prečo práve ona?"
Poručík sa otočil, otvoril viac súborov a hneď našiel miesto, kde bolo viac informácii. " Je sirota, jej otec zomrel v aute, keď jej mama bola v tretom mesiaci tehotenstva. Tak začala mate depresie a nepríjmala dostatočne množstvo potravi, takže pri pôrode zomrela. "
"Ale-"
Harry sa zamračil, keď bol prerušený, ale mlčal. S pohľadom upretým na dôstojníka na okamih vidiel ako pretočil očami pred ohliadnutie na poručíka, ktorý prezentoval.
"Jej rodičia mali dohodu so Sons Of Saunts pretože jej otec tam pracoval; udržať ich dieťa nažive. A nikdy to neporušili. Počas pôrodu, pár ľudí zo Sons Of Saints bolo pri nej a Olivia sa narodila mŕtva ale nikdy neporušili svoj sľub a zobrali ju zo sebou." Harry si zahryzol do pery a snažil sa vstrebať informácie.
"Ale, to čo použili, vieš, že je veľmi silné a my to chceme mať, potrebujeme to," vysvetlil šprt predtým ako otvoril fotku a objavila sa pasová fotka dievčaťa. Veľké modré oči, pehy na jej bledej pokožke a blond vlasy ktoré jej kaskádovali jej tvár ako to bolo možné, pretože boli nútené byť za ušami. Jej oči vyzerali cudzie, plné života, ale to čo ona nevedela, bolo, že bola prakticky mŕtva 18 rokov, od chvíle, kedy sa dotkla nohou zemi.
"A tam začneš, Harry," začal dôstojník, odťahujúc Harryho z jeho pohľadu na nie tak celkom škaredú a veľmi zaujímavo vyzerajúcu mladá dámu. Pozrel sa na dôstojníka a jeho oči sa zúžili.
"Pôjdete tam a dostanete to. 864, ste jedným z mojich najlepších agentov v Black Knights, a presne preto chcem aby ste to urobili. Nemôžem očakávať žiadne chyby a viem, že ste veľmi presný vo svojej práci." Dôstojník prešiel k Harrymu, naťahoval si ruky.
"Chcem, aby si jej ublížil, nie fyzicky, ale psychicky, oslab ju ako obrúsok. Chcem aby si ju vyčerpal pokiaľ sa nerozbije ako sklenená váza hodená o stenu. Dostaň z nej každú emóciu, ktorá jej zostala, a prines mi ju, prázdnu. Chcem aby si ju zničil." Každú vymenovanú vec, ktorú chce aby Harry spravil, rátal na prstoch, aby dodal väčšiu silu jeho túžbe.
Harryho oči sa zúžili, znova, keď dôstojník ukázal na fotku mladej dámy, ktorá bola stále na dotykovej obrazovke. "Týmto spôsobom, bude oveľa jednoduchšie ju sem dostať, takže sa nebude viac brániť," vysvetlil a Harry prikývol, jeho oči sa strácali v zelenej, v zázvorovom dievčati, znova.
Nakoniec, dôstojník oprel ruky o stôl, za ktorou sedel Harry a zdvihol obočie ako na seba zámerne pozerali. "Verím ti, osemsto šesťdesiat-štyrka. Viem, že nájdeš spôsob, ako to dostať," povedal dôstojník, zdvíhajúc jeho obočie.
Harry sa uškrnul, olízal si pery keď obrázok malej blond dievčaťa, ktorú videl pred pár minútami na dotykovej obrazovke našiel cestu do jeho zorného-uhľa a zrazu, v mozgu sa mu sformoval dokonalý nápad.
"Oh, som rád, že mi veríte, pretože ja to vážne dokážem." Harry sa uškrnul, keď si v mozgu prehrával aká bude ich časová os - časová os konca jej života. Predstavil si, že bude manžetou na jeho členkoch, bude ho nasledovať všade ako stratené šteňa, prosiť ho, aby sa na ňu aspoň pozrel. Jeho ústa sa zvlnili do úsmevu na myšlienke, a jeho hlas počuli všetci na tichom zasadnutí - vďaka tej izbe všetci poznali Harryho myšlienky.
"Prevaha."
Dôstojník začal premýšľať nad Harryho plánom, a na jeho tvári sa objavil úškrn, ako si uvedomil, že to bol majstrovský plán. Harry pozeral na dôstojníka, ako sa plne oprel na jeho nohy.
"Takže, dávam ti úlohu nájsť čo sme hľadali, po čom sme túžili viac ako 17 rokov, Agent 864. " Vystrel ruku k Harrymu, a Harry ju v šoku chytil, bol hrdý, že dostal tú česť.
"Nesklamem vás. Uistím sa, že s ňou budem manipulovať, takže na konci, bude iba krehké telo so zlomenými emóciami a zlomeným srdcom." Na oboch tvárach sa zjavil veľký úškrn na tom, čo Harry povedal.
"Môžeš rovno začať, už sme všetko zariadili. Žiješ v Stockery Park, číslo obleku 234, takže si schopný ju sledovať - buď si s ňou blízky. Tu je kreditka na ktorej je viac ako 1 milión libier, takže si schopný niečo zaplatiť, ak to bude nevyhnutné pre tvoje pokročenie v misii. Máš prácu a oblečenie v tvojom šatníku- všetko čo potrebuješ tam už je."
Harry sa postavil a prikývol, vidiac ako mu nejaký agent ukazuje palce hore, alebo úškrn, ale vedel, že mu závideli, že nevybrali ich.
"Môžeš ísť." Dôstojník povedal Harrymu, a Harry prešiel k tomu, stlačil tlačidlo a dvere sa otvorili a trochu dymu uniklo do miestnosti. "Harry?" Otočil sa, a videl ako všetci prikyvujú, keď mu dôstojník dával povzbudivú reč.
"Veríme ti, vieme, že to dokážeš. Želáme ti len to najlepšie. Tu máš telefón, aby si nás mohol kontaktovať." Harry si zobral telefón predtým ako prikývol.
"Čoskoro budete o mne počuť," povedal Harry a prikývol na všetkých predtým ako dôstojník stlačil tlačidlo.
Tesne predtým ako sa zavreli dvere, Harry videl jeho športovú tašku vedľa stola, kde predtým sedel, pripomínajúc mu nechaný nápoj, ale nebolo to teraz dôležité.
Svetlo sa stlmilo a Harry zavrel oči, predstavujúc si, kde chcel skončiť a uškrnul sa predtým ako sa jeho telo cítilo ako odľahčené. Jeho žalúdok poskočil ako zmizol z kancelárie Black Knights. A keď Harry cítil, že sedí na koži, otvoril oči aby videl, že sedí na koženej stoličke v lietajúcom aute a bolo to iba pár metrov ďalej od tankovej stanici, kde pracovala Olivia a videl ju stáť na platforme.
"Priprav sa na smrť, zlatko."
Neskutočné sa teším! Táto poviedka je neskutočne dokonalá a väčšina kapitol sú pekne dlhé, takže sa máte na čo tešiť!
~Meg&Sabine
"A tam začneš, Harry," začal dôstojník, odťahujúc Harryho z jeho pohľadu na nie tak celkom škaredú a veľmi zaujímavo vyzerajúcu mladá dámu. Pozrel sa na dôstojníka a jeho oči sa zúžili.
"Pôjdete tam a dostanete to. 864, ste jedným z mojich najlepších agentov v Black Knights, a presne preto chcem aby ste to urobili. Nemôžem očakávať žiadne chyby a viem, že ste veľmi presný vo svojej práci." Dôstojník prešiel k Harrymu, naťahoval si ruky.
"Chcem, aby si jej ublížil, nie fyzicky, ale psychicky, oslab ju ako obrúsok. Chcem aby si ju vyčerpal pokiaľ sa nerozbije ako sklenená váza hodená o stenu. Dostaň z nej každú emóciu, ktorá jej zostala, a prines mi ju, prázdnu. Chcem aby si ju zničil." Každú vymenovanú vec, ktorú chce aby Harry spravil, rátal na prstoch, aby dodal väčšiu silu jeho túžbe.
Harryho oči sa zúžili, znova, keď dôstojník ukázal na fotku mladej dámy, ktorá bola stále na dotykovej obrazovke. "Týmto spôsobom, bude oveľa jednoduchšie ju sem dostať, takže sa nebude viac brániť," vysvetlil a Harry prikývol, jeho oči sa strácali v zelenej, v zázvorovom dievčati, znova.
Nakoniec, dôstojník oprel ruky o stôl, za ktorou sedel Harry a zdvihol obočie ako na seba zámerne pozerali. "Verím ti, osemsto šesťdesiat-štyrka. Viem, že nájdeš spôsob, ako to dostať," povedal dôstojník, zdvíhajúc jeho obočie.
Harry sa uškrnul, olízal si pery keď obrázok malej blond dievčaťa, ktorú videl pred pár minútami na dotykovej obrazovke našiel cestu do jeho zorného-uhľa a zrazu, v mozgu sa mu sformoval dokonalý nápad.
"Oh, som rád, že mi veríte, pretože ja to vážne dokážem." Harry sa uškrnul, keď si v mozgu prehrával aká bude ich časová os - časová os konca jej života. Predstavil si, že bude manžetou na jeho členkoch, bude ho nasledovať všade ako stratené šteňa, prosiť ho, aby sa na ňu aspoň pozrel. Jeho ústa sa zvlnili do úsmevu na myšlienke, a jeho hlas počuli všetci na tichom zasadnutí - vďaka tej izbe všetci poznali Harryho myšlienky.
"Prevaha."
Dôstojník začal premýšľať nad Harryho plánom, a na jeho tvári sa objavil úškrn, ako si uvedomil, že to bol majstrovský plán. Harry pozeral na dôstojníka, ako sa plne oprel na jeho nohy.
"Takže, dávam ti úlohu nájsť čo sme hľadali, po čom sme túžili viac ako 17 rokov, Agent 864. " Vystrel ruku k Harrymu, a Harry ju v šoku chytil, bol hrdý, že dostal tú česť.
"Nesklamem vás. Uistím sa, že s ňou budem manipulovať, takže na konci, bude iba krehké telo so zlomenými emóciami a zlomeným srdcom." Na oboch tvárach sa zjavil veľký úškrn na tom, čo Harry povedal.
"Môžeš rovno začať, už sme všetko zariadili. Žiješ v Stockery Park, číslo obleku 234, takže si schopný ju sledovať - buď si s ňou blízky. Tu je kreditka na ktorej je viac ako 1 milión libier, takže si schopný niečo zaplatiť, ak to bude nevyhnutné pre tvoje pokročenie v misii. Máš prácu a oblečenie v tvojom šatníku- všetko čo potrebuješ tam už je."
Harry sa postavil a prikývol, vidiac ako mu nejaký agent ukazuje palce hore, alebo úškrn, ale vedel, že mu závideli, že nevybrali ich.
"Môžeš ísť." Dôstojník povedal Harrymu, a Harry prešiel k tomu, stlačil tlačidlo a dvere sa otvorili a trochu dymu uniklo do miestnosti. "Harry?" Otočil sa, a videl ako všetci prikyvujú, keď mu dôstojník dával povzbudivú reč.
"Veríme ti, vieme, že to dokážeš. Želáme ti len to najlepšie. Tu máš telefón, aby si nás mohol kontaktovať." Harry si zobral telefón predtým ako prikývol.
"Čoskoro budete o mne počuť," povedal Harry a prikývol na všetkých predtým ako dôstojník stlačil tlačidlo.
Tesne predtým ako sa zavreli dvere, Harry videl jeho športovú tašku vedľa stola, kde predtým sedel, pripomínajúc mu nechaný nápoj, ale nebolo to teraz dôležité.
Svetlo sa stlmilo a Harry zavrel oči, predstavujúc si, kde chcel skončiť a uškrnul sa predtým ako sa jeho telo cítilo ako odľahčené. Jeho žalúdok poskočil ako zmizol z kancelárie Black Knights. A keď Harry cítil, že sedí na koži, otvoril oči aby videl, že sedí na koženej stoličke v lietajúcom aute a bolo to iba pár metrov ďalej od tankovej stanici, kde pracovala Olivia a videl ju stáť na platforme.
"Priprav sa na smrť, zlatko."
Neskutočné sa teším! Táto poviedka je neskutočne dokonalá a väčšina kapitol sú pekne dlhé, takže sa máte na čo tešiť!
~Meg&Sabine
O moj boze...ja nemam slov, proste nemam co k tomu dodat...ja to tak SAKRAMENSKY uzasne..ze nemam slov..uzasne,dychberuce,DOKONALE...takze,co najskor dalsiu
OdpovedaťOdstrániť