Dominance- I. ❦ "I always get what I want."

     

                                                                         ❦

Jej oči boli zafixované na televízore, sledujúc novinky o ďalšom človeku, ktorý sa pokúsil o útek z The Wall, ale zlyhal, pretože stupil na mínu, ktorá bránila ľudom zasahovať do ich plánov. Jej prsty bubnovali po stole, povzdych jej unikol z úst, ako Olivia počúvala novinára a vojak varovali ľudí aby neriskovali životy pokusmi o útek.

Práve bol rok 2014, a mesto kde žila bolo obklopené obrovskými stenami, takže udržali ľudí v meste. Bolo to ako keby sa vrátili do stredoveku, ako keby sa vrátili do času, kedy nemecké mesto Berlín bolo rozdelené na dve časti, a jedna bola kruhová a mala okolo seba veľkú stenu, čo znamenalo tvoju smrť, ak by si sa pokúsil uniknúť. Smiešne.

Olivia počula známy motor a otočila hlavou aby sa pozrela na podlahu stanice, kde videla lietajúce auto parkujúce hneď na mieste, kde sa mohla batéria nabiť. Vystúpil muž, čierne Raybany kryli jeho oči, keď vyskočil na zem a pozrel sa smerom na Oliviu predtým ako spojil zástrčku s autom.

 Oprel sa o auto a priamo pozeral na obchod. Nemohla ho vidieť úplne jasne, pretože bol veľmi ďaleko, ale všimla si kučery na jeho hlave a dlhý čierny kabát s bielym tričkom, ktoré objímalo jeho torzo. Tenké čierne rifle s kožou na mieste jeho kolien omímali jeho dlhé - a trochu moc vychudnuté pre muža- nohy. Z diaľky nevyzeral mlado, ale takisto nie veľmi staro. Možno niekde na začiatku jeho tridsiatich rokoch, alebo tesne pred nimi.

Vediac, že Olivia naňho pozerá, otočila hlavu preč od neho, keď počula jeho šéfa ako vošiel.

„Mŕtvo ako zvyčajne?“

Olivia prikývla.

Damian si povzdychol a prešiel ku krabičke cigariet ktorá bola bez žiadneho dymu, bez dechtu, ale iba pre chuť. Vždy to Oliviu rozosmialo že by nemohol žiť bez fajčenia, ale chce byť zdravý. Zostalo iba pár pravých cigariet, ako Malbaro alebo Camel, ale boli veľmi drahé a iba pár ľudí ich kupovalo.

„Idem von fajčiť, ideš tiež možno na kávovú pauzu?“ povedal, zatiaľ čo skenoval balíček a platil jeho kreditkou predtým ako znovu zavrel stroj.

„Možno neskôr, práve prichádza zákazník.“ povedala Olivia a jeho staré modré oči sa premiestnili na dlážku, kde videl muža, ako vyberá zástrčku z auta a pomedzi to vybral jeho kreditnú kartu.

„Dobre, uvidíme sa neskôr.“ Damian povedal a nechal mladé dievča s vrelým úsmevom, pred tým ako odišiel do zamestnaneckej izby, pravdepodobne aby vyšiel zadnými dverami. Presne vtedy sa automatické dvere otvorili. Kučeravý- muž práve vkročil dnu a ona mohla vidieť, že jej predpoklad, na jeho vek bol správny. Obrovskými krokmi, si to namieril k nej a zastal pred pultom, oproti nej.

„Dobrý deň.“ Pozdravila ho s úsmevom a muž si hneď dal dole jeho slnečné okuliare, zapichol ich do jeho trička a Oliviine zelene oči sa tak mohli stretnúť s tými jeho, takej istej farby. Cítila, ako sa napla, keď si uvedomila, že vyzerá celkom dobre.

„Ahoj, miláčik.“ povedal a ona hneď sklopila hlavu, lebo sa začala červenať, jej ruky uchytili len jej pracovného trička a silne ho stlačila. „Stanica 4.“ Povedal a Olivia rýchle postláčala tlačidlá na dotykovej obrazovke, vidiac, že bude platiť £98,64.

„Ešte niečo, čo by som ti mohla dať?“ spýtala sa ho, keď sa na neho pozrela a jeho oči sa trblietali v slnečnom svetle, jeho pery sa sformovali do úšklbku.

„Tvoje srdce.“ povedal chrapľavo a Olivia zaklipkala očami.

„Musíš pracovať, aby si to získal.“ žartovala a pokúšala sa byť vtipná.

„A ak to chcem teraz?“ povedal pred tým, ako si oblizol pery. „Môžem ho ukradnúť?“ Pozdvihol jedno obočie a jeho úsmev rástol, ako sa jej ústa pootvorili.

„Nemôžeš to urobiť tu. Sú tu bezpečnostne kamery, ktoré sledujú každý tvoj pohyb a pri niečo čo sa im nebude pozdávať zalarmujú políciu v prípade, že nemajú akciu, takže sa tvárme, že ja som pracovník a ty zákazník, ako to je“

„Si šikovná, nemyslíš si?“ povedal provokujúco a jej úsmev sa ako keby zlomil, pretože tón jeho hlasu znel, ako keby ju zastrašoval. „Ale potom, to môžem urobiť niekde inde.“

„Ako to chceš urobiť, niekde inde?“ Spýtala sa Olívia a jej hlas bol tišší ako predtým. Videla to ako vtip, ale pre nejaký dôvod sa bála počuť, jeho odpoveď.

„Nechaj ma ťa zobrať von.“

Olívia zalapala po dychu, nikdy sa jej chlapec neopýtal, či s nim pôjdem von.

„Ja..“

Muž naklonil hlavu, aby mohol sledovať, jej reakciu so zábavou v jeho očiach. „Noták, malá dáma, daj mi šancu ukradnúť to.“

„Nie som tak jednoduchá.“ Olivia konečne odpovedala a to ho prinútilo k ďalšej otázke, ale Olivia stopla ich konverzáciu. „Chceš si kúpiť, ešte niečo?“

Povzdychol si nosom a na čele sa mu objavili vrásky, z toho ako sa zamračil, keď sa oprel o cele nohy. „Black Devil“. Olivia sa otočila a postavila sa na špičky a cítila ako sa jeho pohľad upieral na jej zadok, takže sa to snažila urobiť, čo najrýchlejšie. Siahla po balení antickej čokolády s príchuťou cigariet a otočila sa aby to mohla naskenovať.

„£104,64 prosím.“ Odstrčila stroj k nemu a on siahol do vrecka svojho dlhého čierneho kabátu pred tým ako vytiahol kreditnú kartu. Zaplatil za všetko čo kúpil a Olivia otočila stroj naspäť.

„Ďakujem.“

Muž tam stále stál s pohľadom upretým na ňu predtým ako si zahryzol do pery. „Uvidíme sa čoskoro, Olivia.“ V ten moment, keď povedal jej meno, sa jej ústa otvorili dokorán, jedine žeby si prečítal jej meno na kartičke, ktorú mala pripnutú na jej tričku, hore pri ľavom prsníku.

Muž sa otočil a jeho hnedé topánky tlačili na dlážku, kým kráčal k dverám. Keď už tam bol, tak vybral zapaľovač a jednu cigaretu kým sa dvere automaticky otvorili. Ale potom otočil jeho hlavu cez jeho rameno a uškrnul sa.

„Ohh a nezabudni, keď ja niečo chcem, tak vždy to dostanem, tak či onak,“ a s týmito slovami odišiel. Olivia ostala ako bez slov, keď vyšiel z Shell-obchodu a netrvalo ani dlho, keď sa jeho auto zaplo na elektrický pohon a on sa dostal do vnútra.

„O môj bože.“ Vydýchla si a oboma rukami si chytila vlasy.

+~+~+

Olivia zamkla dvere od obchodu, pred tým ako dala kľúče do jej vrecka a bundu si pritiahla ešte viac k telu, aby jej nebola až taká zima, keďže je Jeseň a večerne počasie nie je najlepšie. Šla preč od chodníka, ktorý viedol popri mŕtvej ceste. Všimla si vojaka ako stojí pri uličke, ktorá viedla cez miesto, kde je múr znížený a kde sa ľudia pokúšali o útek. Jeho oči uprene pozorovali ženu, každý jej pohyb, než zrýchlila svoju chôdzu.

Oliviin byt nebol ďaleko od stanice našťastie, tak mohla isť pešo. Jedna vec, že vojaci boli všade, bolo dobre, lebo šanca, že budete okradnutý, napadnutý, znásilnený alebo dokonca zabitý bolo menšia. Každých 100 metrov bol vojak, ktorý dohliadal na čokoľvek.

Jej myseľ si nemohla pomôcť a našla si cestu k mužovi, ktorý bol dnes jeden zo zákazníkov. Bol výnimočný a jedinečná ľudská bytosť, s tým, ako vyzeral, hovoril .. presne tak ako bol. Olivia sa čudovala, že čo myslel tým, že vždy ma všetko čo chce. Hovoril o jej srdci? Hovoril o tom, že ju chcel zobrať von?

Zvonenie jej telefónu ju vyrušilo z jej myšlienok. Ruku dala do svojho vrecka, kde sa najprv hrabala a potom vytiahla jej telefón a dala si ho k uchu.

„Ahoj, tu Olivia.“

„Ahoj, zlatko. Nudím sa a myslím, že si práve skončila v práci, tak čo keby sme išli do telocvični? Ako vážne, musím už niečo začať robiť, lebo ten tuk nezmizne, keď budem len sedieť na mojom prekliatom zadku.“ Jamie sa zasmiala.

„Ehmm.. Iste. Znie to ako niečo zábavné v rokoch podnikania.“ Olivia zažartovala a Jamie sa zasmiala.

„Dobre, uvidíme sa o chvíľu miláčik.“

„Maj sa.“ Olivia ukončila hovor a rozhodla sa si pustiť nejakú hudbu, takže vytiahla jej slúchadla a dala si ich do uší. Zvuk dubstepu jej zaplnil uši a ruky si zastrčila do vreciek jej kabáta.

Keď mala prejsť na ulicu, tak sa pozrela do ľavá a do pravá a keď sa pozrela do pravá, Olivia videla veľkú postavu, ktorý kráčala jej smerom. Bolo vidieť, jedine jeho siluetu a pre nejaký dôvod sa Olivia začala cítiť mala a zastrašená. Olivia rýchle prešla ulicu a znížila hlasitosť hudby. Tak mohla byť viac vedomá toho, čo sa deje okolo nej.

Ako to urobila, tak počula nejaké kroky ta ňou, keď si to uvedomila, tak musela zahnúť za nejaký roh. Olivia vedela, že musela urobiť niečo veľmi inteligentne, v prípade, že by to bol stopár. Zrýchlila svoje tempo a hryzla si do sVojej pery, než rýchle zašla za roh, v domyslení, že ju možno nevidel.

Keď Olivia nič nepočula, tak sa pozrela cez rameno ale vtedy počula zase tie kroky a hneď nato uvidela aj tu postavu. Bola celá čierna, tak Olivia nemohla vedieť, kto to je. Mal čiapku alebo kapucňu a vyzeral ako muž. Mieril k nej a ona ticho zhíkla, keď sa obrátil a začal smerovať k jej bytu.

Ako náhle dotiahla na dvere, tak ich rýchle odomkla zatlačením prstom proti obrazovke a vstúpila do výťahu. Jej ruky boli vlhké kôli potu, ktorý vychádzal z jej kože. Výťah doviezol Oliviu na poschodie a ona hneď vystúpila. Rýchlou chôdzou sa dostala k dverám a hneď ako na nich dosiahla, započula kroky na schodisku.

Rýchle odomkla dvere a keď vstúpila, tak ich hneď za sebou zamkla. Keď kroky utíchli, tak sa zamračila, lebo jedine čo počula bol jej vlastný dych.

Zvuk krokov zmizol.

A je tu nová časť!! Už mame preloženú aj polu ďalšej, keďže časti sú megaa dlhé :D 4-stranové, takže je to riadna makačka. Jedine o čo vás prosíme sú komentáre, aby ste sa vyjadrili čo si o príbehu a našom preklade zatiaľ myslíte! :) A do ďalšej časti vám prezradím, že sa môžete tešiť na Harryho v telocvični *_*