utorok 4. februára 2014

Kidnapped- 13.Chapter


~~ Grace POV ~~

Pamätám si, že mi Harry sľúbil, že nebude piť z nikoho iného, predtým ako som zaspala.

*SEN*

Utekala som od muža. Mal nôž, ale nebol to obyčajný muž. Bol upír. Išiel ma zabiť. Bol to Harry?

Moje nohy začínali byť unavené. Ale vedela som, že ak zastavím, zomrela by som. Potrebujem pomôcť. Potrebovala som niekoho, aby mi pomohol.


Utekala som do parku s veľkým strom pri ktorom som zvykla sedávať ako malá. Zvykla som sa tu hrať rôzne hry s mojimi kamaratmi.

Schovala som sa za ním, aby som chytila dych, ale mala by som sa stále hýbať. Nakoniec by ma zacítil a počul by moje srdce.

Otočila som sa na útek, ale niekto ma zhodil na zem. Udrela som si hlavu o zem, a začala som mať závraty. Toto sú situácie, kedy som si želala byť upírom.

„HARRY!“ Zakričala som z celých pľúc.

Muž ma znova tresol a porezal mi rameno s nožom. Kričala som a plakala o pomoc, ale nikto neprišiel.

„Je veľmi zlé, že som už zabil tvojho priateľa,“ povedal muž.

Zrazu som otočila hlavu do ľava a videla Harryho na zemi. Mŕtveho. Krvácal a jeho noha bola odtrhnutá od jeho tela.

„Nie,“ plakala som predtým ako muž zapichol nôž do môjho hrudníka.

*Koniec sna*

Spamätávala som sa z bolesti v hlave. Moje ruky sa potili, takisto ako čelo.

„Grace?“ počula som Harryho povedať. Neskúsila som sa pozrieť hore. Bála som sa. Všetko vyzeralo veľmi reálne.

„Grace,“ žiadal Harry. Znovu som nepozrela hore. Bála som sa, že mi ublíži.

Nasledujúca vec, ktorú viem bolo, že sedel vedľa mňa, a rukami mi zdvíhal tvár. Pozerala som do jeho smaragdových očí a neuvedomovala som si, že plačem, dokým mi Harry neutrel jednu slzu.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa jemne. Viac sĺz vypadlo z mojich očí ako držal moje ruky. Donútil ma aby som sa mu pozerala do očí.

„M-muž prišiel a-a zabil ťa. P-potom zabil m-mňa,“ koktala som. Bola to jedna z najhorších nočných morí, ktoré som kedy mala.

Harryho čeľusť vyzerala až veľmi napätá. „Grace, bol to iba sen. Sľubujem ti, nikto sa mňa alebo teba nedotkne.“

Smrkla som. Nikdy som sa viac nebála sna.

Pozrela som na hodiny a videla že bolo 5:24 poobede. V bruchu mi zaškŕkalo ale ignorovala som to. Harry sa uškrnul.

„Hladná, láska?“

Nazval ma práve 'láska'? Čo do pekla?

Pozerala som do jeho očí a videla som, že boli trochu červené. Bol smädný. Mal malé kruhy pod očami. Jeho pery boli trošku svetlejšie, ako zvyčajne.

„Harry, prosím.“ Žiadala som ho ako som ukazovala môj krk.

Potriasol hlavou. „Grace, nemôžem vždy piť z teba. Nakoniec budeš z toho unavená.“

„Ale Harry, si smädný. Oveľa radšej budem keď budeš piť zo mňa ako z niekoho iného,“ argumentovala som.

Povzdychol si. „Napijem sa, potom ako sa naješ. Budeš sa cítiť lepšie.“

****

„Liam, kam myslíš, že išiel Zayn?“ opýtal sa Niall. Sedela som tam a počúvala ich rozhovor. Práve som dojedla hamburger ktorý pre mňa spravil Harry.

Liam pokrčil ramenami. „Popravde, vôbec neviem.“ Potom dojedol jeho hamburger.

Niall si povzdychol predtým ako sa zakúsil do jeho hamburgeru. Louis sedel vedľa mňa, pozeral na jeho jedlo. Nedotkol sa ani kúska.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa ho.

Povzdychol si. „Mohol som ho dostať.“

„Čo tým myslíš?“

„To je jedno,“ povedal predtým ako sa upírskou rýchlosťou rozbehol hore schodmi.

Rozhodla som sa zostať ticho. Aby som bola úprimná, všetci v tejto miestnosti ma desili. Nechcela som zomrieť v 17 rokoch. Nie, ďakujem.

****
Harry a ja sme boli v hosťovskej izbe, čo bola v podstate moja izba. Už sa zo mňa napil, ale chcela som sa ho niečo spýtať.

 „Harry, prosím ťa, povedz mi. Aká je tvoja sila?“

Napäl sa a zavrel jeho oči. „Nie. Dostalo by ťa to do nebezpečenstva.“

Povzdychla som si a vzdala som sa. Vedela som, že ak by som tlačila na Harryho, naštval by sa. Keď je naštvaný, nič ho nezastaný.

„Kedy si sa premenil?“ opýtala som sa aby som zmenila tému.

Jeho tvár zrazu zjemnela. Pozeral mi do očí dobré 3 minúty predtým ako odpovedal.

„Pred 3 rokmi,“ potichu odpovedal.

„Koľko si mal rokov?“

Znova si povzdychol. Bolo to, akoby sa snažil vytlačiť zlé spomienky z jeho hlavy. Vyzeral veľmi smutný keď premýšľal o tom. Bolo to, akoby si nikdy nechcel nič pamätať.

„16.“

Ó môj Bože. Mal zasraných 16 rokov, preboha. Mal život pred sebou! Zrazu som cítila všetku bolesť cez ktorú si musel prejsť.

„Môžeš my vysvetliť čo sa stalo?“ spýtala som sa.

Povzdychol si ale prikývol.

„Keď som mal 16 vracal som sa z párty. Moja priateľka a ja sme sa rozhodli ísť cez aleju ku mne domov, ale neuvedomili sme si, že by to bola najväčšia chyba v našom živote. Nejaká žena prišla a pritlačila ma na stenu a potom ma zmenila. Zabila Ashley, moju priateľku, rovno predo mnou. Bol som veľmi krvilačný, keď som sa prebral, pozabíjal som moju rodinu.“


Počutie jeho príbehu ma rozplakalo. Mal iba 16, mal priateľku, mal všetko. Mal život pred sebou. Ale tá žena ho musela zmeniť a zabiť ju. Bolo mi ho veľmi ľúto.

1 komentár: