Kidnapped- 3. Chapter

Louis mi dal môj telefón a ja som vytočila mamine číslo. Toto bude pravdepodobne posledný krát, čo budem hovoriť so svojou rodinou.

••

••

••

••

„Prosím?“ Počula som ako moja povedala do telefónu.

Zalapala som po dychu. „Ahoj Mami“

„Zlatko?! Kde si?“ Moja mama panikárila.

Pocítila som, ako mi steká slza po mojom líci. "Je mi dobre a som niekde. Nehľadaj ma, lebo to bude mať následky," povedala som.

„Nie, Idem pre teba. Zavolám políciu“ povedala.

Teraz som pocítila viac sĺz, ako mi stekajú po líci.

„Nie mami. Ak to urobíš, tak ťa tiež zabijú.“

„Čo tým myslíš? Čo s tebou chcú urobiť, Grace?“

„V čase, keď by si išla po mňa, ja by som bola mŕtva. Ľúbim ťa, mami, a prosím, nechoď po mňa. Povedz otcovi a Brooke, že ich ľúbim. Nevolaj políciu. Toto je posledný krát, čo ma počuješ. Maj sa.“

„Nie počkaj -“ Povedala mama pred tým ako som zložila.

Cítila som ako mi slzy stekajú po tvári. Už teraz mi moja rodina strašne chýbala.

Zayn mi zobral mobil a ja som začala plakať, do mojich rúk. Prečo ma donútili klamať mojej mame?

Počula som kroky kráčajúce ku mne. Nechcela som hovoriť s nikým.

Cítila som ako ma niekto chytil za ramená, ale rýchlo som sa pohla preč. Nechcela som aby sa ma dotýkali. Posadila som sa na gauč predo mnou. Utrela som si slzy a pozerala som sa von oknom.

Pravdepodobne, už nikdy viac nebudem vonku. Otočila som sa, a videla som ako sa chalanom zmenili ich normálne oči na červené. Pozerali na mňa, a ja som sa rozpamätala, ako som si porezala rameno, keď ma Harry prenasledoval v lese. Moje zranenie bolo o trochu vyschnutejšie, ale stále krvácalo. Nezabijú ma pre krv. Ani náhodou. Ale, ako sa ochránim, ak pôjdu po mne? Áno, nôž funguje, ale bola by som schopná bodnúť iba jedného z nich.

„Prosím, nie!“ prosila som zatiaľ čo som si držala rameno. Snažila som sa zastaviť krvácanie. Liam zavrel jeho oči a začal hovoriť: „Poďte, chalani. Harry, zostaň s Grace.“

„Počkajte! Kam idete?“ s obavami som sa spýtala.

Niall sa uškrnul: „Niekde. Teraz, zostaň s Harrym, a my sa vrátime.“

Toto boli jeho posledné slová predtým ako odišiel. Povzdychla som si. Kam išli? Nepozrela som sa na Harryho, ani som nechcela byť blízko neho. Pretočila som oči, a pozerala iným smerom kým si sadal. Aby som bola úprimná, Harry ma desil.

„Grace. Je mi ľúto že som ťa predtým vystrašil. Bol som nahnevaný,“ povedal.

Pretočila som oči: „Prečo?! Pretože som chcela ísť domov a dostať sa preč od vás, krv pijúcich oblud!“

Počula som ho zavrčať a prišiel bližšie ku mne. Jeho tvár bola blízko pri mne, ako som sa tisla na stenu. Jeho oči sa zmenili na červené a ukázal tesáky.

„Radil by som ti, aby si mi tak nehovorila!“ zavrčal.

Nechcela som ho naštvať, ale zároveň som mu nechcela aj ukázať že sa bojím, aj keď ma vydesil na smrť.

 „Alebo spravíš čo?“ odpľula som si.

 Zasmial sa: „Nechceš ma naštvať, zlatko. Mohol by som ti spraviť veci, ktoré sú nepredstaviteľné.“

Zalapala som po dychu. Čo tým myslel? Nechcela som to zistiť. A keďže som to ja, spýtala som sa ho.

„Ako čo?“ Znovu sa zasmial.

 „Nechceš to zistiť.“ Zmizol ako blesk a utekal do kuchyne. Čo robí? Nasledovala som ho do kuchyne a videla som ako pije vodu.

„H-Harry?“ koktala som. Otočil sa a pozrel sa na mňa.

Zalapala som po dychu a pokračovala v rozprávaní: „Kam išli chalani?“ Pozrel sa na mňa ako keby som bola blbá.

„Išli loviť,“ povedal a odpil si. Loviť? Oni išli loviť? Zastala som a rozmýšľala som. Možno sú ako upíri v Twilighte a možno pijú zo zvierat. Ale, samozrejme, svet ma nenávidí.

„Prečo?! Zabíjajú nevinných ľudí! Tí ľudia majú život pred nimi, a vy im ho proste zoberiete!“ Začal sa hnevať.

„Musíme, Grace! Ak sa nenakŕmime, tak zoslabneme! Čím sme slabší, tým viac ľudí zabíjame!“ Zalapala som po dychu.

„Čo chceš, aby sme robili?“ spýtal sa. Nenávidela som to, ale nemohla som mu dovoliť aby chodili a zabíjali ľudí. Pravdepodobne ma aj tak zabijú, takže je to jedno.

„Napi sa zo mňa,“ povedala som. Vedela som, že to budem ľutovať, ale nechcela som aby zabíjali ľudí.

~~Harry's POV~~

„Napi sa zo mňa,“ povedala.

Piť z nej? Myslím, jej krv je tá najlahodnejšia krv na svete akú som kedy zacítil, ale možno sa nebudem vedieť zastaviť. Pozrel som sa do jej nádherných zelených očí, a videl som, že bola vystrašená. Bála sa mňa? Na tom nezáleží. Cítil som, ako som smädnejší, čím dlhšie sme čakali.

„Si si istá?“ opýtal som sa.

Pomaly prikývla a ja som podišiel k nej.