nedeľa 26. januára 2014

Kidnapped- 2. Chapter


Bežala som a nepozerala sa späť. Potrebovala som sa dostať s tadiaľ preč.
V polovici cesty, som sa začala obhliadať, aby som aspoň trocha zistila, kde som.
Už som si myslela, že sa vrátim spať, ale pri pomyslení na tých pijakov krvi, som to zamietla.

Počula som praskanie konárov, tak som sa hneď otočila tým smerom. Idu si po mňa?
Myslím, že bola dobrá vec, že pred tým ako som utiekla, som zobrala iný nôž.  Mohol mi pomôcť, keby tu prišli tí muži a chceli ma zabiť.
Môj dych bolo vidieť v chladnom zimnom vzduchu. Niekto bol za mnou a to, že ma chytil za kabát spôsobilo, že som začala rýchlejšie utekať. Bola som vystrašená k smrti.
„Ohh Grace! Poď preč hneď!“ Počula som ako Harry povedal. Nie, ja som chcela utekať ďalej.
Začala som znova utekať a dúfala som, že im utečiem. Nemohli my vždy chytiť, aj keď sú upíry.
Bežala som, kým som o niečo nezakopla a spadla. Rýchle som sa postavila a chystala sa znova začať utekať.
Ale Harry ma chytil. Triafala som ho do hrude aby ma pustil, ale v tom som si spomenula na môj nôž. Použila som ľavú ruku, schmatla nôž a bodla ho do ruky. Konečne povolil svoje zovretie a ja som mohla znovu bežať.
Otočila som hlavu a uvidel ako za mnou ide Harry dosť veľkou rýchlosťou. Je rýchlosť nejaká schopnosť, ktorú majú upíry?
Nestarala som sa o to a bežala som čím ďalej od neho. Uvidela som strom a rozhodla som sa si tam urobiť značku, keby som sa stratila. Len som dúfala, že to neje mýtus.
Začala som vyrezávať nožom, ktorý bol dosť ostrý.
Harry bol jediný, kto ma prenasledoval. Keď som sa pozrela za seba, tak bol konečne pri mne. Chytil ma.
Mal veľkú krvavú škvrnu na ramene, od môjho bodnutia. Jeho oči boli červené a mal tesáky.
Uvedomila som si, že som unavená nato, aby som začala znova utekať, tak som zobrala nôž a hodila ho po ňom, no on sa uhol.
Schmatol ma pevne za ruku a rozbehol sa veľmi rýchlo naspäť do domu.
Zavrel som oči, pretože utekal veľmi rýchlo a ja som mala závraty.
****
Konečne sme boli naspäť v dome. Otvoril dvere ale namiesto toho aby ma pustil, tak ma chytil za krk a pritlačil na stenu.
Jeho oči boli červené a zase mal tesáky.
 „UŽ NIKDY VIAC TO NEROB!! POČUJEŠ MA?“ zakričal na mňa
Jeho zovretie na mojom krku bolo silnejšie a ja som sotva mohla dýchať. Nechcela som byť viac s ním, lebo ma desil k smrti. Plakala som a pomaly som prikývla ale on ma stále nepúšťal.
„P-Prosím pusť m-ma“ dostala som to seba.
Díval sa na mňa a nakoniec pustiť môj krku . Lapala som po dychu a držala sa môjho krku.
Jeho farba očí sa zmenila z červenej na zelenú. Bola som rada, že jeho oči sú zase normálne.
Dýchalo sa mi ešte ťažšie, keď som uvidela Louisa a zvyšok mužov ako prichádzajú.
„Dúfam , že si sa naučila, že to už nemáš robiť“ uškrnul sa Louis .
Nohy som si pritiahla bližšie k sebe a začala som plakať. Chystajú sa ma zabiť .
„Teraz neje potrebne aby si plakala, bebe“
Postavil sa a utrel mi slzy .
„Len ma nechajte isť domov“ povedala som .
„Je mi ľúto, ale budeš tu navždy“ povedal Niall .
Navždy? Nie, chcela som nájsť cestu von . Nechcel som byť prilepená k nejakým upírom po zvyšok môjho života. Ale už viem, že som z toľkého utekanie unavená.
Nemám najmenšie tušenie, kde som, alebo, ako sa môžem dostať na ulicu . Možno by som mohla zavolať mame .
Dala som ruku do vrecka aby som mohla vytiahnuť mobil , ale nebol tam . Čo to sakra je ? Vzali mi telefón, takže som nemala nikoho s kým by som bola v kontakte?
„Daj mi môj ​​telefón !“ povedala som
Louis a Zayn sa uškrnuli. „Nie zlatíčko. Nemôžeme riskovať, aby si niekomu niečo povedala“ Louis povedal.
„Nechaj ju, aby aspoň povedala, že je v poriadku“ povedal Liam
Prečo je ku mne milý? Nepáčil sa mu ten nápad, že ma berú preč od mojich rodičov?
„Dobre, ale máme nejaké pravidlá k tomuto telefonátu“ začal Louis. „Povedz jej, že si v poriadku a, že nejdeš domov. Povedz jej, že nech ťa nehľadá, lebo to bude mať následky, rozumela si?“
Stála som tam a slzy mi stekali po tvár. Chcú aby som klamala mojim rodičom?
„A tiež im povedz, aby nevolali polišou“ dodal Harry
Povzdychla som si a súhlasila. Toto bude naposledy čo budem hovoriť s mojou matkou alebo otcom alebo sestričkou.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára