Dnes som sa zobudila skoro ráno, čo som aj potrebovala. Osprchovala som sa pripravila do školy. Obliekla som si čierny pletený sveter pod ktorým som mala obyčajné čierne tričko a modré rifle. Vlasy som mala rozpustene a môj make-up bol taký ako zvyčajne; trocha maskary. Zobrala som môj mobil a uvedomila som si, že nikomu som minulú noc neodpovedala na SMS.
Pre: Danielle, Eleanor, Emily, Liam, Louis, Niall and Perrie
Prepáčte, že som neodpovedala minulú noc, bola som strašne unavená. Mam sa dobre, aspoň si to myslím. Porozprávame sa neskôr, vidíme sa v škole.
-Bella x
Počula som ako nejaké auto zastavilo pred domom. Pomyslela som si, že to bude pravdepodobne Louis, Liam alebo Danielle. Prešla som k dverám, ktoré som hneď otvorila. Bol tam on, v celej jeho kráse; kučeravý chalan, ktorý sa opieral o jeho Range Rover s úšklbkom na jeho tvári. Zobrala som kľúče od domu, mobil, tašku a vyšla z domu. Zamkla som dvere a išla naproti Harrymu, ktorý bol na mojej strane auta. Otvoril pre mňa dvere a ja som nastúpila. "Nie, to je v poriadku." povedala som ako som sa snažila vyliezť do auta. Ale padala som. Harry ma trocha pridržal a pomohol mi si sadnúť. "Ďakujem." povedala som a vedela že moja tvár nemá ďaleko od toho, aby vyzerala ako paradajka. Zatvoril moje dvere a odišiel na druhu stranu, kde vstúpil do auta. Pár sekúnd sa na mňa pozeral, pred tým ako naštartoval.
"Ideme do školy, správne?" spýtala som sa ho. Ľahko sa usmial a potom prikývol. Jeho úsmev je naozaj zlatý. "Ďakujem, že si ma doniesol do postele minulú noc." Povedala som a uvidela ako jeho úsmev mizne. Dal mi letný pohľad, pred tým ako upriamil svoju pozornosť späť na cestu. Keď sme zastali na červenú, vedľa nás zastavilo známe auto. Pozrela som sa na Louisa, ktorý sa na mňa trocha pozeral, pred tým ako sa otočil na cestu. Keď si zrazu akoby uvedomil, že som to naozaj ja, tak som si všimla, ako sa rýchle otočil a vyvalil oči, takže jeho tvár bola pritisnutá na okne. Vybuchla som smiechom, lebo to naozaj vyzeralo komicky. Pozrela som sa na Hraryho, ktorý sa na mňa pozeral, akokeby som bola blázon. Trocha som poukázala na moje okno a snažila sa udržať môj smiech. Harry svoj pohľad premiestnil na okno, a videla ako ma Louis prilepenú jeho tvár na okne. Ľahko sa usmial. Na semafore naskočila zelená farba a Harry začal znova šoférovať. Konečne som sa ukľudnila a pozrela som sa na Harryho, ktorý sa iba usmieval.
"Prečo sa proste nesmeješ?" zasmiala som sa a zachytila jeho zlatý úsmev, ktorý sa objavil na jeho tvári spolu s jamkami.
Prišli sme do školy v čase, keď som si mala isť po knihy. Každý sa pozeral na mňa a Harryho ako spolu kráčame po chodbe. "Ježiši.." zamrmlala som, nikto nemá rad toľko pozornosti. Konečne som sa dostala k mojej skrinke a Harry sa oprel o stenu. Zatvorila som skrinku a pozrela sa na Harryho. Odstúpil od steny a postavil sa oproti mne a zatlačil ma, takže sa môj chrbát ocitol na skrinkách. Pery priložil k môjmu uchu. "Prečo sa nebojíš?" pošepkal.
"Lebo existuje príbeh o tom či si vôbec niekoho zabil a prečo," Zašepkala som mu. Napol sa a urobil par krokov vzad. V jeho očiach bolo vidieť bolesť, znova. Akoby sa snažil zadržať plač. "A ja chcem ten príbeh vedieť." pokračovala som.
Poškriabal sa na krku a jeho telo sa naplo, čo nasvedčovalo tomu, že je naštvaný. Stála som oproti nemu, dokým ma zase nepritlačil na skrinky, no tentoraz ťažšie. Moje knihy sa mi vyšmykli z rúk a cítila som ako ma bolí zadná časť hlavy. Trocha som akoby zafňukala, keď som sa dotkla bolestivého miesta. Harry sa zohol a pozbieral moje knihy. Zodvihol ich a pozrel sa na mňa. Počula som ako si pár ľudí niečo šepká niečo, čo som nerozumela. Harry sa na mňa pozeral s obavami v očiach. "Nechcem som ti ublížiť baby." zašepkal.
Časť mňa ho chcela objať, a vidieť, ako zraniteľne práve vyzerá, ale vedela som, že nemôžem. "To je v poriadku." povedala som a trocha sa usmiala.
"Bella!" otočila som sa a uvidela som Louisa ako ide a za ním jeho gang- vlastne iba Liam. Čo to do pekla idú robiť? Louis vyzeral dosť naštvane. Stále kráčali mojim smerom a všimla som si, majú zaťaté päste. Nie... Nie! "Prestaňte!" Zakričala som na nich, ale oni akoby nepočuli. Obidvaja chytili Harryho, tak všetky moje knihy padli na zem. Louis si na neho sadol a držal jeho ruky, zatiaľ čo ho Liam začal udierať. Harry sa pomrvil a dal z neho Louisa dole a rýchle udrel Liama. Louis bol čoskoro na jeho nohách a skočil Harrymu na chrbát a snažil sa ho zaškrtiť. "PRESTANTE!!" Zakričala som na nich. Liam zaťal päsť a udrel Harry. Nemohla som dopustiť aby mu dal ďalšie rany. Utekala som medzi Liama a Harry a snažil sa potlačiť Liama preč. Pozrel sa na mňa zmätene, ale ja som sa otočila aby som pomohla Harrymu. Snažila som sa dať Louisove ruky dole z Harryho, kým sa Harry snažil nadýchnuť. "CHOĎ OD NEHO PREČ LOUIS!" Zakričala som ale on nepočul. Išla som za Louis a chytila ho za vlasy. Odtiahla som ho od Harryho. Počula som ako sa Harry nadýchol. Louis sa na mňa pozrel naštvane a ja som sa na neho zamračila. Prisahám, že ak by sa dalo zabíjať pohľadom, tak by bol už mŕtvy. "Nemôžeš len.." Začala som vetu ale Louis sa začal pozerať na zem. "Nech ťa to ani nenapadne Liam!" povedala som, lebo som vedela, že chce pomôcť svojmu kamarátovi. Ale zrazu bol Louis na zemi a Harry na ňom sedel a snažil sa ho udrieť. Chytila som Harryho ruku a on otočil hlavu mojim smerom. Jeho oči boli čierne, plné hnevu a ja som už nevidela toho Harry, ktorý bol so mnou ráno. Kľačala som na kolenách a nepustila jeho ruku. Snažila som sa udržať očný kontakt. "To je v poriadku Harry, nechaj to tak." zašepkala som. Žiadna šanca, že by sa na mňa pozeral. "Harry?"
Jeho oči sa zosvetlili a konečne sa na mňa pozrel. Opatrne som sa naňho usmiala a uvoľnila stisk z jeho ruky. Nechal, aby sa jeho ruka stretla s mojou, pred tým ako pustil Louisa a postavil sa na nohy a mňa s ním. "Ďakujem." znova som zašepkala a nechala, nech sa jeho ruka dotkne mojich pier, letmo ma pobozkal. Louis zastonal a postavil sa na nohy. "Čo to do pekla s tebou je? Viem, že ťa včera udrel, ale to ti nedáva pravo na neho útočiť!" Zakričala som na môjho kamaráta. Vyzeral prekvapene a pozrel sa do zeme pričom niečo zamrmlal. "Čo si to povedal?" spýtala som sa, znejúc ako keď matka kričí na jej deti.
"Prepáč Harry." povedal trocha potišie a ja som sa pozrela na Harry, ktorý stále držal moju ruku. Pozeral sa na Louisa trocha naštvane. Nadýchol sa a nechal, nech jeho zlosť odíde. "To je v poriadku, prepáč, že som ju uniesol minulú noc." Zachichotala som sa nad jeho ospravedlnením. Trocha sa usmial a potom sa pozrel dole na naše ruky.
"Si už označená baby, si celá moja." pošepkal do môjho ucha.
****
Blogger nam nejako štrajkoval a nemohli sme pridať novu časť, tak ju pridavame až teraz. Prepáčte za to oneskorenie, ale ak by ste chceli, tak poviedka je aj na wattpade (naš preklad) kde pridavame, hneď ako časť preložime, tak ak by ste chceli, poviedka je TU :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára