I'm in love with a killer - {Chapter 11} The story

"Kde to ideme?" spýtala som sa Harryho, keď odbočil z hlavnej cesty.
"Uvidíš."

Pretrvával v tichu a ja už som sa vzdala v pokusoch nadviazať konverzáciu. Vyzeral celkom unavene a všimla som si, že na jeho predlaktiach a tvári je zopár jaziev. Zvyšok jeho tela bol zakrytý, no hádam, že je celý doráňaný. Pozrela som sa von oknom, no nevidela som nič iné než lesy a cestu pred nami.

"Harry…" naozaj som si v tejto chvíli nevedela pomôcť, tak trochu som začínala šalieť. Prečo by ma bral do lesa?
"Neublížim ti, Isabella, nikdy by som ti neublížil," zašepkal. Pár sekúnd som na neho pozerala, vstrebávajúc jeho slová.
"Sľubujem," dodal.

"Som veľa zlých vecí, Isabella, no nikdy neklamem."

Cez moju myseľ prebehla spomienka na jeho slová a cítila som, ako som sa mierne uvoľnila. Čoskoro sme sa dostali k zavretej bráne a Harry sa na mňa otočil.
"Odtiaľto už musíme ísť pešo, nevadí? Môžem ťa odniesť, pokiaľ chceš. Nemáš obuté topánky." Hanblivo som sa na neho usmiala.

"Budem v poriadku, Harry." Na chvíľu na mňa pozeral s prázdnym pohľadom, skôr než vystúpil z auta. Vyskočila som z mojej strany auta, moje nohy znovu narazili na studenú zem. Prešla som dopredu, pred auto a videla som, ako Harry vyberá niečo z kufru auta. Vytiahol nejakú tašku a zatvoril kufor. Chladný vzduch ma nútil sa zachvieť, keď som pozerala, ako ku mne kráča hrozivý chlapec. Keď dorazil ku mne, pretiahol si svoj sveter cez hlavu, zostávajúc len v jeho tričku a podal mi jeho nedávno vyzlečený sveter.

"Nie, bude ti zima." Našpúlila som na neho ústa. Povzdychol si a snažil sa mi nanútiť jeho sveter.
"Harry, nie. Daj si to späť na seba." Odhodil jeho tašku, chytil ma a ani Boh nevie ako, no zrazu som mala oblečený jeho sveter. Nadula som pery, tentoraz ich plne špúliac. Zachichotal sa nad mojou tvárou a nežne položil jeho ruky na moju tvár.

"Si hrozne rozkošná, zlatko." Dal preč ruku z mojej tváre a vystrel ju ku mne, takže som sa ho za ňu mohla chytiť. "Poď."  Uškrnul sa na mňa.

Sčervenala som sa a chytila som jeho ruku do tej mojej. Naše prsty sa navzájom preplietli a opatrne ma potiahol, takže som kráčala spolu s ním. Kráčali sme v tichosti, ruka v ruke dolu cestou okolo ďalších dvadsiatich minút.

"Au!" povedala som, zdvíhajúc moju pravú nohu zo zeme do vzduchu. Pozrela som sa dolu na zem, a videla som na nej ležať naozaj ostrý kameň. Uškľabila som sa naň a sama pre seba som zachechtala. 

"Si v poriadku, babe?" spýtal sa Harry, podopierajúc ma, keďže som stále stála len na jednej nohe.
"Fajn." Usmiala som na neho, no jeho ustarostený výraz sa nezmenil. Rýchlo ako blesk som bola zrazu v svadobnom štýle nesená hlbšie do lesa.

"Harry, nemusíš ma niesť." Zachechtala som sa.
"Si chladná ako ľad," povedal naštvane. "Prečo si mi to nepovedala?" jeho rýchlosť sa zvýšila a hádam, že sme už konečne prišli k jeho cieľu.

Zastali sme a on ma opatrne položil. Hneď nato zobral  jeho tašku a vybral z nej tri prikrývky a dva vankúše. Položil jednu z prikrývok na zem, bola to tá, ktorá bola jednoznačne robená na manželskú posteľ. Potom na ňu položil dva vankúše a posadil sa. Pozrel sa na mňa a pobúchal po deke, naznačujúc mi, aby som si sadla spolu s ním. Spravila som tak, ako mi bolo mlčky povedané a ako náhle som bola v jeho výškovej úrovni, chytil jeho sveter, ktorý som mala oblečený a vyzliekol mi ho. Po jeho náhlom čine som začala lapať po dychu a zazerala som na neho. Cítila som, ako chladný vzduch naráža do mojej nie nadlho teplej pokožky. Harry chytil dve ďalšie prikrývky a na chvíľu sa na mňa pozrel, akoby na niečo čakal.

A naozaj čakal. Jemne ma zatlačil dozadu a moja hlava opatrne narazila o vankúš. Dekou prekryl moje telo, skrývajúc ma v nej a to isté spravil so sebou a druhou dekou.
"Sladké sny, láska moja," zašepkal predtým, než zatvoril jeho oči.

Teraz som tu ležala už minimálne hodinu, mrznúc k smrti. Kde je jeho sveter? Nechcela som ho budiť, keď odpočíva vyzerá tak pokojne. Načiahla som moju ruku a usporiadala som jeho kučery. Je to akoby som sa pozerala na inú osobu, niekoho, kto nie je taký zastrašujúci ako to Harry niekedy dokáže. Okolo môjho pásu som náhle pocítila pevné zovretie a Harryho oči boli doširoka otvorené. Boli tmavé ako noc a jeho dýchanie bolo ťažké. Vyzeral vystrašený a naštvaný v tom istom čase a myslím, že ak niečo čoskoro nepoviem, ublíži mi.

"Som to len ja, Harry," zašepkala som. Jeho oči zosvetlili a objavila sa v nich malá iskra. Toto je lepšie, takto vyzerá naozaj rozkošne.

"Si naozaj studená, babe," povedal. Prikývla som a bez námahy som sa uchechtla.
Odhrnul zo mňa moju prikrývku a potiahol ma pod tú jeho. Bol hrozne teplý a cítila som ako sa moje zaťaté svaly uvoľnili, keď jeho teplo zastavovalo moje chvenie. Jemne pobozkal moju hlavu a pevne okolo mňa obmotal jeho ruky. Cítila som sa v bezpečí, akoby mi nič z toho nikdy nemohlo ublížiť, zakiaľ som v Harryho náručí. Počula som ako jeho dych zakaždým, keď sa nadýchol sťažela z jeho úst unikalo jemné chrápanie. Cítila som, ako sa moje telo taktiež stáva unavenejším.
"Budem veriť tvojim slovám, Harry, no nie tvojim činom," zašepkala som.

Zobudila som sa na to, že som počula, ako Harryho hlas k niekomu rozpráva. Pomaly som otvorila moje oči a zbadala som, že telefonuje. Úľavne som si povzdychla. Jeho oči sa stretli s tými mojimi a na jeho tvári sa roztiahol krásny úsmev.

"Dobre, kámo, porozprávam sa s tebou neskôr, je hore," povedal a zložil.
"Vyspala si sa dobre?" spýtal sa ma ranným chrapľavým hlasom.
"Áno, ďakujem ti, že si ma zohrieval." Sčervenala som, keď som si uvedomila ako blízko pri sebe sme.
"Spravím pre teba všetko," zašepkal mi do ucha, posielajúc zimomriavky po mojom chrbte. Okej, toto bolo sexy.

"Sľubuješ?" spýtala som sa ho. Pokiaľ mi to sľúbi, viem presne, čo spraviť.
"Sľubujem," odpovedal.
Moja rýchlosť sa zrýchlila, keď som si uvedomila, že toto je moja šanca.
"Musíš sa zmeniť, pokiaľ chceš, aby som bola tvoja. Mám rada toho Harryho, ktorým si teraz a chcem, aby tu bol so mnou častejšie. Taktiež ma musíš nechať takú aká som a nechať ma mať aj ďalších priateľov. Dokážeš to?"

Cítila som, ako sa jeho svaly zaťali, no čoskoro sa opäť uvoľnili.
"Dokážem to."
"Nemôžeš ubližovať mojim priateľom. Nemôžeš ubližovať ostatným, pretože sa so mnou rozprávajú. Sľubujem, že ti vždy poviem, pokiaľ  ma niekto bude otravovať a potom ťa nechám tej osobe spraviť čokoľvek, čo chceš. Dohoda?" Harryho mám rada. Naozaj mám, je to sladký a ochraniteľský chalan, ktorý potrebuje pravidlá.

"Dohoda," súhlasil.
"A musíš mi povedať tie príbehy, teraz," povedala som a okamžite som to oľutovala.

Zrazu to bolo, akoby už Harry nebol naďalej vedľa mňa, bolo to akoby zmizol, hľadajúc po spomienkach. Neviem, aká bude jeho reakcia, keď sa vráti a pokiaľ mám byť úprimná, som naozaj vystrašená. 

"Neublížim ti, Isabella, nikdy by som ti neublížil..."

Opakovala som si jeho slová, znovu a znovu až dokým som sa neupokojila. Harryho oči sa opäť zmenili. Zmenili sa na tmavú, naštvanú farbu a jeho ruky okolo mňa sa utiahli.

"Zabil som ich naraz," zhodnotil, sťažka prehĺtajúc. "Dosiahol som moju pomstu. Zaslúžili si to. Mal som na to dôvod," vypustil zo svojich úst všetky slová.
"Aký bol ten dôvod?" spýtala som sa ho pokojne.
"Mal som ju ochrániť, no bol som moc vystrašený." Zatvoril jeho oči a jeho sánka sa napla.

"Mal som trinásť. Mama a ja sme boli sami doma, keď nám niekto zrazu zaklopal na dvere. Bol som na poschodí v mojej izbe, takže som to ani nepočul. Oklamali moju mamu tak, aby si myslela, že si potrebujú požičať jej telefón, ktorý mala v našej obývačke. Pretože bola veľmi priateľská, a tak ich pozvala dnu. V tom som tam prišiel. Počul som mamine výkriky a ponáhľal som sa dolu, aby som videl dvoch mužov..." zastavil, pevne k sebe tisknúc viečka.
"Jeden ju držal a snažil sa zakryť jej ústa. Ten druhý…" jeho hlas sa triasol. 
"On…"
"Znásilňoval ju, však?" zašepkala som.

O pár sekúnd neskôr Harryho hlava pomaly prikývla. Otvoril jeho oči a mohla som jasne vidieť, ako sa mu z očí snažia ujsť slzy.
"Nič som nespravil. Len som utekal," povedal a jeho oči sa začali plniť hnevom.
"Čo by si mohol spraviť? Bol si trinásťročný chalan, okamžite by ťa premohli. Neviň sa za ten incident, Harry, jednoducho to nerob. Nie je to tvoja vina," povedala som, bozkávajúc jeho rameno.

"Minulý rok som ich konečne našiel. Okamžite som spoznal ich tváre. Takže som ich napadol. Ani som si neuvedomil, že ich zabíjam, dokým už neboli mŕtvi." Na jeho tvári sa pri tejto spomienke roztiahol zlovestný úškrn. 
"Dostali to, čo si zaslúžili. Šťastie pre mňa, že som ich stretol až potom a nie skôr. Celý čas som bil deti v škole a pomaly som sa stával silnejším. Začal som boxovať a to ma spravilo ešte silnejším. Malé bitky sa zmenili na smrteľné vyhrážky pre tých, ktorí by sa mi kedy snažil postaviť do cesty. No teraz dokážem len sotva ovládať môj hnev. Po tých vraždách som bol jednoducho nahnevaný. To bolo dokým si sa ukázala ty."

Jeho oči opäť stretli tie moje a na jeho perách sa rozlial príjemný úsmev. Nad jeho poslednou vetou som sčervenala a hryzla som si do spodnej pery. 
"Rozumiem tomu, prečo si to spravil, Harry. Naozaj tomu rozumiem," zašepkala som.
Jeho tvár sa zmenila na prázdnu a bolo to akoby sa ocitol v nejakom trase. O pár sekúnd neskôr sa vrátil späť. 
"Ty… spravila by si to aj ty?" spýtal sa ma potichu.

Dosadila som samú seba do jeho situácie, skúšajúc cítiť to, ako sa cítil aj on. Viniac samého seba za to, že nezachránil jeho matku, cez jeho telo sa prelieval hnev, keď nechcel nič viac než pomstu proti tým idiotom, ktorí ublížili jeho matke. 
"Áno," odpovedala som.

Pozeral sa na mňa očami plnými sympatie. Vedela som, že sa cíti lepšie, vediac, že nie je jediný, ktorý by vraždil pre svoju rodinu. Zdvihla som moju ruku k jeho kučerám a prešla som pomedzi ne prstami. Cítila som, ako sa pod mojim dotykom uvoľnil a jeho oči sa zatvorili.

"Páči sa ti to, Harry?" zachichotala som sa nad ním.
"Mhm." Nič viac z neho nevyšlo. Len tu ležal a odpočíval. 

Čoskoro som sa k nemu nahla a pobozkala som ho na líce. Jeho oči sa opäť otvorili a usmial sa na mňa. 
"Teraz si označený tiež," zašepkala som.
"No nikto tu nie je." Venoval mi zmätený pohľad.
"Nikto ani nemusí. Toto sme mi; toto je špeciálne pre nás, pre nikoho iného," vysvetlila som mu.

Pár minút sme tu ležali v úplnej tichosti a len sme si navzájom pozerali do očí.
"Koľko je hodín?" zašepkala som k nemu. Lenivo vytiahol svoj telefón z vačku a pozrel sa naň.
"Okolo štvrtej," odpovedal a znovu sa pozrel so mojich očí. Rýchlo som sa posadila.
V škole som nevymeškávala, a keď už, tak keď mi bolo naozaj zle, navyše na mňa doma čaká otec. Och, bože, pravdepodobne sa o mňa bojí!

"Harry, musíš ma zobrať domov. Teraz," rozkázala som.

Posledná časť, ktorú máme zatial preloženú. O pomoc pri preklade sa nam ponúklo viac dievčat, takže časti by mali pribúdať častejšie! :) Ale chceme sa ospravedlniť, že sme tu nepridavali, no totiž blogger blbol, ale tie ktoré máte poviedku pridanu na wattpade, tak ste si mohli všimnúť, že tam sme pridavali :)